Keramika

 

Hrnčiarske výrobky sa vyrábali a používali na celom území Slovenska. Najstaršia písomná zmienka o hrnčiarstve na našom území pochádza z roku 1416. Keramické výrobky sa vyznačovali odolnosťou a cenovou prijateľnosťou a to zapríčinilo ich rozmach. Koncom 19. storočia dokonca vznikli centrá hrnčiarskej výroby v Modre, Šiveticiach a Pozdišovciach. V tomto období sa už hlina nemodelovala rukou, na výrobu keramických produktov sa používal hrnčiarsky kruh a tvarovanie bolo uľahčené vďaka hrnčiarskym formám.

V zdobení a vonkajšom prevedení sa odrážali regionálne zvyky. Pri zdobení geometrickým dekorom sa naplno využívali vlastnosti hrnčiarskeho kruhu. Pravé výtvarné umenie autora sa však prejavilo pri dekorovaní výrobkov figurálnym a rastlinným motívom. Vzhľadom na to, že išlo o voľné maľovanie štetcom, bola táto technika omnoho náročnejšia.

Okrem vzorov sa tieto výrobky líšili aj farebným prevedením. Pre Modranskú Majoliku je typické biele farebné pozadie a dekorovanie žltými, modrými, zelenými, červenými a fialovými farbami. Veľmi podobná je Habánska keramika, ktorá na Záhorie priniesli švajčiarsky anabaptisti. Okrem spoločných znakov, ktorými sú niektoré tvary a vzory, majú však jednu podstatnú odlišnosť. Habáni boli veľmi pobožní a preto pri dekorovaní nepoužívali červenú farbu, ktorá im pripomínala Kristovu krv. Začiatkom 20. storočia Habánska keramika takmer upadla do zabudnutia, významnú úlohu zohral pri jej "znovuobjavení" zohral Heřman Landsfeld (1899 - 1986).

 

Habánska keramika

 

V porovnaní s touto keramikou zo západnej časti Slovenska je v kontraste keramika z východnej časti. Pozdišovská a Šivetická keramika majú tmavohnedé farebné pozadie a dekorované sú modrými, zelenými, bordovými, hnedými, béžovými a bielymi farbami. Keramika z okolia Bardejova sa zase vyznačuje kombináciou modrej a hnedej farby.

 

Návštevníci

Máme online 10 hostí